Lissajousova obežná dráha
From Wikipedia, the free encyclopedia
Lissajousova obežná dráha (pomenovaná po Julesovi Antoine Lissajousovi) v orbitálnej mechanike je kvázi-periodická dráha okolo Lagrangovho bodu systému troch telies bez potreby akéhokoľvek pohonu. Lyapunovské dráhy okolo Lagrangovho bodu úplne ležia v rovine dvoch primárnych telies, teda pohyb je v dvoch dimenziách. Na rozdiel od toho Lissajousove obežné dráhy obsahujú komponenty v tejto rovine a kolmé na ňu, pohyb je v 3 dimenziách a sledujú Lissajousovu krivku. Halo orbity tiež zahŕňajú komponenty kolmé na rovinu, sú však periodické, zatiaľ čo Lissajousove obežné dráhy nie.
V praxi sú akékoľvek obežné dráhy okolo Lagrangeových bodov L1, L2 alebo L3 dynamicky nestabilné, čo znamená, že malé odchýlky od rovnovážneho stavu sa v priebehu času zvyšujú.[1] V dôsledku toho musí sonda na týchto Lagrangeových orbitálnych dráhach používať svoje pohonné systémy na stabilizovanie orbitálnej stanice. Aj keď nie sú dokonale stabilné, malé úsilie na udržiavanie staníc udržuje sondu na požadovanej Lissajoussovej obežnej dráhe po dlhú dobu.
V neprítomnosti iných vplyvov, dráhy okolo Lagrangeových bodov L4 a L5 sú dynamicky stabilné, tak dlho, kým pomer hmotností oboch hlavných objektov je väčší ako približne 25.[2] Prirodzená dynamika udržiava sondu (alebo prírodné nebeské teleso) v blízkosti Lagrangeovho bodu bez použitia pohonného systému, aj keď je rovnováha mierne narušená.[3] Tieto dráhy však môžu destabilizovať iné blízke masívne objekty. Napríklad obiehanie okolo L4 alebo L5 bodu systému Zem-Mesiac môže trvať len niekoľko miliónov rokov, namiesto miliardy, kvôli pertuberanciam ostatných planét.[4]