Venuša
planéta / From Wikipedia, the free encyclopedia
Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme. Pomenovaná je po starorímskej bohyni krásy.
Venuša | |
Elementy dráhy (Epocha J2000.0) | |
---|---|
Veľká polos | 108 208 926 km 0,723 331 99 AU |
Obvod dráhy | 0,680 Tm 4,545 AU |
Excentricita (e) | 0,006 773 23 |
Periapsida (q) | 107 476 002 km 0,718 432 70 AU |
Apoapsida (Q) | 108 941 849 km 0,728 231 28 AU |
Doba obehu (P) | 224,700 96 d 0,615 197 7 a |
Synodická doba obehu | 583,92 d |
Priemerná obežná rýchlosť | 35,020 km/s |
Maximálna obežná rýchlosť | 35,259 km/s |
Minimálna rýchlosť | 34,784 km/s |
Sklon dráhy (i) | 3,394 71° (k ekliptike) 3.86° (k slneč. rovníku) |
Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 76,680 69° |
Argument perihélia (ω) | 54,852 29° |
Počet satelitov | 0 |
Fyzikálne charakteristiky | |
Rovníkový priemer | 12 104 km 0,949 Zeme |
Povrch | 4,60×108 km2 0,902 Zeme |
Objem | 9,28×1011 km3 0,857 Zeme |
Hmotnosť | 4,8685×1024 kg 0,815 Zeme |
Hustota (ρ) | 5,204 g/cm3 |
Gravitácia na rovníku | 8,87 m/s2 0,904 G |
Úniková rýchlosť | 10,36 km/s |
Rotačná perióda | −243,0185 d |
Rýchlosť rotácie | 6,52 km/h |
Sklon osi rotácie | 2,64° |
Rektascenzia severného pólu | 272,76° (18 h 11 min 2 s) |
Deklinácia | 67,16° |
Absolútna magnitúda | ? |
Albedo | 0,76 |
Povrchová teplota | 228 – 737 – 773 |
Atmosféra | |
Zloženie atmosféry | oxid uhličitý 96,5 % dusík 3,5 % oxid siričitý 0,015 % argón 0,007 % vodná para 0,002 % oxid uhoľnatý 0,0017 % hélium 0,0012 % neón 0,0007 % oxidosulfid uhličitý stopové množstvo chlorovodík stopové množstvo fluorovodík stopové množstvo |
Atmosférický tlak | 9321,9 kPa |
Jej obežná dráha sa nachádza vnútri dráhy Zeme, to znamená, že nikdy sa na oblohe nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová vzdialenosť Venuše od Slnka môže byť až 48°. Podobne ako Mesiac vrhá na Zem tieň viditeľný voľným okom. Je to terestriálna planéta, veľkosťou a zložením veľmi podobná Zemi; niekedy ju preto nazývame „sesterskou planétou“ Zeme. Aj keď orbity všetkých ostatných planét sú elipsovité, orbita Venuše je jediná takmer kružnica, so stredom Slnka iba o 0,7 % mimo skutočného stredu Venušinej obežnej dráhy. Planéta je obklopená veľmi hustou atmosférou, ktorá na jej povrchu udržuje najvyššie teploty spomedzi všetkých planét v slnečnej sústave.
Pretože je Venuša k Slnku bližšie ako Zem, nájdeme ju na oblohe takmer vždy blízko pri Slnku, takže ju je možné zo Zeme vidieť iba ráno pred východom Slnka alebo večer po západe Slnka. Preto je niekedy označovaná ako „Zornička“ alebo „Večernica“, a keď sa objaví, ide o zďaleka najsilnejší bodový zdroj svetla na oblohe. Výnimočne možno Venušu voľným okom uvidieť aj vo dne.
Venuša bola známa už starým Babylončanom okolo 1600 pred Kr. a pravdepodobne bola známa dlho predtým v prehistorických dobách vďaka svojej jasnej viditeľnosti. Jej symbolom je štylizované znázornenie bohyne Venuše držiacej zrkadlo: kruh s malým krížom pod ním ( v Unicode: 2640). Tento symbol sa používa v biológii na označenie jedincov ženského pohlavia.