Rrúsia Ñepu'ã
oñemongúirõguare Rrúsia Mburuvi / From Wikipedia, the free encyclopedia
Rrúsia Ñepu'ã ha'e ojeheroháicha opamba'e ojehu va'ekue oñemongúirõguare Rrúsia Mburuvi oikokuévo Jasykõi Ñepu'ã, ha upéi oñemohendárõguare ñesãmbyhy sapy'arã, jasykõi guive jasypa peve ary 1917 jave, omog̃uahẽ va'ekue upe Tavakuairetã Rrúsia, ha upe rire ojejorapárõguare ko Tavakuairetã Rrúsia oiko rire Jasypa Ñepu'ã, omog̃uahẽ va'ekue Tavakuairetã Socialista Ojoatýva Soviétika Rrúsia.
Upe aja, Rrúsia mburuvichavete, ojeheróva zar, oheja katuetei hetã ñesãmbyhýgui ha ojehu rire Jasykõi Ñepu'ã ary 1917 jave (kóva oiko araapy jave, jaipurúrõ Gyregório arapapaha, jepémo oipuru upe jave Rrúsia ku Húlio arapapaha) oiko tetãgui peteĩ "ñesãmbyhy sapy'arã" (omohendaséva tetã ha ohekáva jeporavo guasu). Og̃uahẽ rire Jasypa Ñepu'ã, oguete ko ñesãmbyhy sapy'arã ha oike hekoviarãicha ñesãmbyhy bolchevique (aty ojokuaikuaáva) ohekáva amoño'ỹtekuareko (comunismo), ko ñesãmbyhy ojehero avei Sovnarkom.
Rrúsia Ñepu'ã ha'e mba'e ojehu va'ekue omba'emoambueitéva ha omoñepyrũ pe «saro'y XX mbykymi»[1] (oje'éva oñepyrũhague oikokuévo ñorairõguasu Európape ary 1914-pe ha opa ary 1991-me ho'akuévo Joaty Soviétiko). Yvy ape ári heta umi ojeroviáva ha oguerohorýva hese (haihára Jules Romains he'i chugui ha'ehague «Kuarahyresẽ resape guasu» ha marandeko hesa'ỹijohára François Furet he'i ha'eha «jasypa mba'e oporombojeroviavéva yvy ape ári»), upéicha avei heta umi otakýva ha ndaija'éiva hese. Ko ára peve hetaite umi oipyguaráva ha oñemongetáva mba'eichapaitépa oiko ha mba'épa ogueru ko ñepu'ã, ojejuhu umi mba'e tuichavéva ojehu va'ekue apytépe Ára Javegua pukukuévo.[2][3]