Francúzske náboženské vojny
konflikty medzi francúzskymi protestantmi a katolíkmi / From Wikipedia, the free encyclopedia
Francúzske náboženské vojny boli sériou občianskych vojen medzi francúzskymi katolíkmi a protestantmi (tzv. hugenotmi) v rokoch 1562 až 1598. Na následky násilia, hladu alebo chorôb priamo spôsobených konfliktom zomreli dva až štyri milióny ľudí a konflikt vážne narušil moc francúzskej monarchie.[1] Jednou z jeho najznámejších epizód bola Bartolomejská noc v roku 1572. Boje sa skončili kompromisom v roku 1598, keď bol Henrich Navarrský, ktorý v roku 1593 konvertoval na katolicizmus, vyhlásený za francúzskeho kráľa Henricha IV. a vydal Nantský edikt, ktorý hugenotom priznal značné práva a slobody. Katolíci však naďalej nesúhlasili s protestantmi a Henrichom a jeho zavraždenie v roku 1610 vyvolalo nové kolo hugenotských povstaní v 20. rokoch 17. storočia.
Francúzske náboženské vojny | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť európskych náboženských vojen | |||||||
Bartolomejská noc (1572) od Françoisa Duboisa | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Protestanti: Hugenoti Anglicko Škótsko Navarra Spojené provincie Politiqueovia |
Francúzsko Španielsko (do roku 1588) Pápežský štát (do roku 1588) Toskánsko | ||||||
Katolíci: Svätá liga (1576) Španielsko Savojsko Portugalsko | |||||||
Velitelia | |||||||
Henrich Navarrský (do roku 1589) Ľudovít I. de Condé † Gaspard II. de Coligny † Gabriel de Lorges z Montgomery † Alžbeta I. Jakub VI. Jana III. Wolfgang z Zweibrückenu † Ján I. z Zweibrückenu Ľudovít z Nassau Viliam Tichý František z Valois Henrich I. z Montmorency (od roku 1574) |
Katarína Medicejská Karol IX. Henrich III. † Henrich IV. (po roku 1589) Anton Navarrský † Jacques d'Albon † František de Guise † Henrich I. de Guise † (do roku 1584) François de Montmorency Anne de Montmorency † Claude z Aumale † | ||||||
Guisovci Filip II. Sixtus V. Karol Emanuel I. | |||||||
Napätie medzi týmito dvoma náboženstvami sa stupňovalo od 30. rokov 16. storočia a prehlbovalo existujúce regionálne rozpory. Smrť francúzskeho kráľa Henricha II. v júli 1559 iniciovala dlhotrvajúci boj o moc medzi jeho vdovou Katarínou Medicejskou a mocnými šľachticmi. Medzi nimi bola horlivá katolícka frakcia vedená rodmi Guise a Montmorency a protestanti na čele s rodom Condé a navarrskou kráľovnou Janou III. Obe strany dostávali pomoc od vonkajších mocností, pričom Španielsko a Savojsko podporovali katolíkov a Anglicko a Nizozemská republika podporovali protestantov.
Umiernení, známi aj ako Politiqueovia, dúfali, že sa im podarí udržať poriadok centralizáciou moci a ústupkami hugenotom namiesto represívnej politiky Henricha II. a jeho otca Františka I. Spočiatku ich podporovala Katarína Medicejská, ktorej edikt zo Saint-Germain z januára 1562 vyvolal silný odpor frakcie Guiseovcov a v marci viedol k vypuknutiu rozsiahlych bojov. Neskôr svoj postoj pritvrdila a podporila Bartolomejskú noc v Paríži v roku 1572, v dôsledku ktorého katolícke davy zabili 5 000 až 30 000 protestantov v celom Francúzsku.
Vojny ohrozovali autoritu monarchie a posledných kráľov z rodu Valois, Kataríniných troch synov Františka II., Karola IX. a Henricha III. Ich nástupca z Bourbonskej dynastie Henrich IV. reagoval vytvorením silného centrálneho štátu a rozšírením tolerancie voči hugenotom; táto politika trvala až do roku 1685, keď Henrichov vnuk Ľudovít XIV. zrušil Nantský edikt.