Globálne otepľovanie
dlhodobé otepľovanie klimatického systému Zeme / From Wikipedia, the free encyclopedia
Pojem globálne otepľovanie označuje dlhodobé otepľovanie klimatického systému Zeme, ktoré sa pozoruje od predindustriálneho obdobia (od rokov 1850 až 1900) v dôsledku ľudskej činnosti, predovšetkým spaľovania fosílnych palív, ktoré zvyšuje množstvo skleníkových plynov v zemskej atmosfére, ktoré zachytávajú teplo. Tento pojem sa často používa zameniteľne s pojmom zmena klímy.[1] Klimatické zmeny sa vyskytovali už v minulosti, ale súčasné zmeny sú rýchlejšie ako všetky známe udalosti v histórii Zeme.[2] Hlavnou príčinou sú emisie skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého (CO2) a metánu. Väčšina týchto emisií pochádza zo spaľovania fosílnych palív na výrobu energie. Ďalšími zdrojmi sú poľnohospodárstvo, výroba ocele, výroba cementu a úbytok lesov.[3] K zvyšovaniu teploty prispievajú aj spätné klimatické väzby, ako napríklad úbytok snehovej pokrývky odrážajúcej slnečné žiarenie a uvoľňovanie oxidu uhličitého z lesov postihnutých suchom. Tieto faktory spoločne zosilňujú globálne otepľovanie.[4]
Teploty na pevnine stúpajú približne dvakrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Púšte sa rozširujú, vlny horúčav a lesné požiare sú častejšie.[5] Zvýšené otepľovanie v Arktíde prispieva k topeniu permafrostu, ústupu ľadovcov a úbytku morského ľadu.[6] Vyššie teploty spôsobujú aj intenzívnejšie búrky a iné extrémy počasia.[7] Na miestach, ako sú koralové útesy, hory a Arktída, sú mnohé druhy nútené presúvať sa alebo vymierajú v dôsledku zmeny klímy.[8] Zmena klímy ohrozuje ľudí nedostatkom potravín a vody, zvýšeným výskytom povodní, extrémnymi horúčavami, väčším počtom chorôb a hospodárskymi stratami. Môže tiež spôsobiť migráciu ľudí.[9] Svetová zdravotnícka organizácia označuje zmenu klímy za najväčšiu hrozbu pre globálne zdravie v 21. storočí.[10] Aj v prípade, že úsilie o minimalizáciu budúceho otepľovania bude úspešné, niektoré dôsledky budú pretrvávať celé stáročia. Patrí k nim stúpajúca hladina morí a teplejšie a kyslejšie oceány.[11]
Mnohé z týchto vplyvov sa prejavujú už pri súčasných úrovniach otepľovania okolo 1,2 °C. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) predpokladá ešte väčšie dôsledky, ak sa oteplenie udrží na 1,5 °C alebo viac.[12] Ďalšie otepľovanie tiež zvyšuje riziko prekročenia kritických bodov v klimatickom systéme, ako je napríklad topenie grónskeho ľadovca. Reakcia na tieto zmeny zahŕňa prijatie opatrení na obmedzenie otepľovania a prispôsobenie sa týmto zmenám.[13] Budúce otepľovanie možno obmedziť (zmierniť) znížením emisií skleníkových plynov a ich odstránením z atmosféry. To bude zahŕňať väčšie využívanie veternej a slnečnej energie, postupné vyraďovanie fosílnych palív a zvyšovanie energetickej účinnosti.[14] Ďalšie zníženie emisií by priniesol prechod na elektrické vozidlá, verejnú dopravu[15][16][17] a tepelné čerpadlá pre domácnosti a komerčné budovy.[18] Zabránenie odlesňovaniu a ochrana lesov môže pomôcť absorbovať CO2.[19] Spoločnosť sa môže prispôsobiť zmene klímy lepšou ochranou pobrežia, zvládaním katastrof a vývojom odolnejších plodín. Samotné adaptačné úsilie nemôže zabrániť riziku vážnych, rozsiahlych a trvalých následkov.[20]
V rámci Parížskej dohody z roku 2015 sa krajiny spoločne zaviazali udržať otepľovanie „výrazne pod 2 °C“ prostredníctvom úsilia o zmiernenie.[21] Aj napriek záväzkom prijatým v rámci dohody by však globálne otepľovanie do konca storočia dosiahlo približne 2,7 °C. Obmedzenie otepľovania na 1,5 °C by si vyžadovalo zníženie emisií o polovicu do roku 2030 a dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050.[22]
Predpokladá sa, že do roku 2100 sa teplota zemského povrchu zvýši o 0,3 až 1,7 °C v prípade scenárov s výrazným znížením produkcie CO2 alebo o 2,6 až 4,8 °C v prípade scenára s dnešnou mierou produkcie CO2.[23][24] Neistoty v odhadoch nárastu teploty vyplývajú z použitia modelov s rôznou citlivosťou zmeny teploty na koncentráciu skleníkových plynov.[25][26] Očakávané budúce otepľovanie a súvisiace zmeny však nie sú jednotné a budú sa v jednotlivých regiónoch líšiť.[27] Klimatická variabilita sa bude lokálne zvyšovať, ale globálne znižovať.[28] Očakáva sa, že otepľovanie bude väčšie nad pevninou[29] ako nad oceánmi a najvýraznejšie v Arktíde[30] a bude spojené s pokračujúcim topením ľadovcov, večného ľadu a morského ľadu, ktoré bude sprevádzať zvyšovanie hladiny morí, zmeny v množstve a forme zrážok[31] a rozširovanie subtropických púští.[32] Medzi ďalšie očakávané udalosti patria častejšie extrémne výkyvy počasia, ako sú vlny horúčav, obdobia sucha, lesné požiare, prívalové dažde so záplavami, intenzívne sneženie, okysľovanie oceánov a masívne vymieranie druhov.[33] Z dôsledkov dôležitých pre ľudí je obzvlášť dôležitá strata potravinovej bezpečnosti v dôsledku klesajúcich poľnohospodárskych výnosov a strata biotopov v dôsledku pobrežných záplav.[34] Keďže klimatický systém má veľkú zotrvačnosť a skleníkové plyny zostávajú v atmosfére dlhý čas, mnohé z týchto účinkov budú pretrvávať nielen desaťročia alebo storočia, ale aj desaťtisíce rokov.[35]
Termín Globálne otepľovanie vo všeobecnosti zahŕňa ľudský faktor. Neutrálnejší termín klimatické zmeny sa používa pre zmeny v klíme, bez predpokladu príčin a bez charakteristiky typu zapríčinených zmien. Z tohto pravidla existuje významná výnimka: Rámcová dohoda OSN o zmene klímy používa termín klimatické zmeny pre ľudskou činnosťou vynútené zmeny a klimatické kolísanie pre zmeny bez ľudského pričinenia. Niekedy sa pre naznačenie predpokladu ľudského vplyvu používa termín klimatická zmena.