Karantánia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Karantánia[1][2] (iné názvy: Karantánske kniežatstvo[3], Karantánske vojvodstvo[4], Korutánske kniežatstvo[5]:44-45) bol stredoveký slovanský štátny útvar na území dnešného Rakúska existujúci od 7. storočia do roku 828. Prvým známym vodcom alpských Slovanov (Karantáncov, predkov dnešných Slovincov) bol knieža Valuk. V roku 623 sa Karantánci pripojili k ďalším slovanským kmeňom vedeným franským kupcom Samom a povstali proti Avarom. Po Samovej smrti a rozpade zväzu v roku 658 si Karantánci narozdiel od podunajských Slovanov zachovali samostatnosť. V roku 751 sa započala christianizácia krajiny a krajina sa dostala pod franský a bavorský vplyv. V roku 828 sa po začlenení Bavorska do Franskej ríše stala hraničnou markou a slovanských vládcov bavorskí správcovia.[1]
Karantánia, Korutánske kniežatstvo
| |||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||
Karnburg (aj: Krnski grad, civitas Carantana) | |||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||
Národnostné zloženie |
Karantánci (prevažne slovanské etnikum s neslovanskými menšinami) | ||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||
Materský štát |
|||||||||||||
komoditné platidlá | |||||||||||||
|