Litovské veľkokniežatstvo
From Wikipedia, the free encyclopedia
Litovské veľkokniežatstvo (lit. Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė, plný názov: Didžioji Lietuvos, Žemaitijos ir Rusijos kunigaikštystė, biel. Вялікае Княства Літоўскае / Vialikaje Kniastva Litoŭskaje, lat. Magnus Ducatus Lituaniae – Veľkokniežatstvo Litvy, Rusi a Žmude) bol litovský štát, ktorý existoval od 12. storočia do roku 1795. Bol založený Litovcami, ktorí patrili medzi polyteistické baltské kmene. Kniežatstvo postupne obsadilo veľké časti niekdajšej Kyjevskej Rusi a ďalšie územia osídlené zväčša Slovanmi, v dnešnom Bielorusku, Lotyšsku, Litve a časti dnešného Moldavska, Poľska, Ruska a Ukrajiny.
Litovské veľkokniežatstvo Велїкое кнꙗзство Лїтовское (rut.) Wielkie Księstwo Litewskie (pol.) Magnus Ducatus Lituaniae (lat.)
| |||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||
Novogrodek (1250), Vilnius (1323) | |||||||||||||
Rozloha |
800 000 km² (13. – 14. storočie) 700 000 km² (1375) 850 000 (1490) km² | ||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||
Počet obyvateľov |
4 250 000 (1490) | ||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||
Zánik |
tretie delenie Poľska (1795) | ||||||||||||
|
Na svojom mocenskom vrchole v 15. storočí, kedy bola Litva ešte len vo voľnom zväzku s Poľskom, bolo jedným z najväčších štátov v Európe, vyznačujúce sa veľkou jazykovou, náboženskou a etnickou rozmanitosťou. Litovské etnické územie vtedy zaberalo len asi 10 % rozlohy celého veľkokniežatstva. Hlavným nepriateľom Litvy bol do prelomu 14. a 15. storočia rád nemeckých rytierov, postupne sa do role najväčšieho rivala Litvy prepracovalo svojím mocenským vzostupom Moskovské veľkokniežatstvo, kým rád nemeckých rytierov po roku 1410 postupne strácal svoju moc.