Medzinárodná vesmírna stanica
(ISS) / From Wikipedia, the free encyclopedia
Medzinárodná vesmírna stanica (angl. International Space Station; skratka: ISS; rus. Международная космическая станция – Meždunarodnaja kosmičeskaja stancija; skratka: rus. МКС – MKS) je v súčasnosti (rok 2024) jedna z dvoch trvalo obývaných vesmírnych staníc na obežnej dráhe Zeme. Ďalšou je Čínska vesmírna stanica. ISS sa skladá z viacerých modulov. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja 20. novembra 1998. Prvá stála posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000 a odvtedy sa približne každých 6 mesiacov posádky menia.
Medzinárodná vesmírna stanica | ||
---|---|---|
Medzinárodná vesmírna stanica pri pohľade z odlietajúcej kozmickej lode Crew Dragon počas misie SpaceX Crew-2, 8. november 2021 | ||
Emblém Medzinárodnej vesmírnej stanice | ||
Údaje o stanici | ||
Volací znak: | Alpha, Station | |
Posádka: | 7 | |
Štart: | 20. november 1998, 06:40:27 UTC | |
Štartovacia rampa: | Bajkonur, Kazachstan (LC-1, LC-81) Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39) | |
Hmotnosť: | 444 615 kg | |
Dĺžka: | 72,8 m (pozdĺž osi hlavného nosníka) | |
Šírka: | 108,5 m (pozdĺž osi modulov) | |
Výška: | ~20 m | |
Obytný priestor: | 915,6 m³ | |
Atmosférický tlak: | 1 013 hPa | |
Perigeum: | 420,8 km | |
Apogeum: | 427,9 km | |
Sklon: | 51,64° | |
Priemerná rýchlosť: | 27 600 km/h (7,66 km/s) | |
Doba obehu: | 92,9 minút | |
Obletov za deň: | 15,50 | |
Počet dní na orbite: | 25 rokov a 179 dní (17. máj) | |
Počet dní s posádkou: | 23 rokov a 197 dní (17. máj) | |
Počet obletov: | 133 508 (April 2023) | |
Štatistiky z 1. januára 2023 (pokiaľ nie je uvedené inak). | ||
Zostava | ||
Konfigurácia ISS od decembra 2022 | ||
Medzinárodná vesmírna stanica | ||
Vesmírna stanica je na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 420 km. Tento typ dráhy sa zvyčajne nazýva nízka obežná dráha. Zem obehne raz za približne 90 minút, čo je cca 15,5-krát za jeden deň. Na orbite ju udržujú manévre pomocou motorov modulu Zvezda alebo práve prítomných kozmických lodí. V súčasnosti predstavuje najväčšie umelé teleso na obežnej dráhe viditeľné voľným okom.
ISS slúži ako výskumné stredisko s mikrogravitáciou a vesmírnym prostredím, v ktorom posádka vykonáva experimenty z biológie, fyziky, astronómie a iných oblastí. Stanica je pripravená na testovanie vybavenia a vesmírnych plavidiel potrebných pre misie na Mesiac a Mars.
V mnohých ohľadoch ISS reprezentuje zlúčenie predchádzajúcich plánovaných nezávislých staníc: ruský Mir-2 a americkú stanicu Freedom. Okrem ruských a amerických modulov plánovaných pre tieto stanice sa k stanici pripojil európsky modul Columbus a japonský experimentálny modul Kibō. Stanica je dnes zástupca trvalej prítomnosti človeka vo vesmíre. Je trvale obývaná aspoň dvojčlennou posádkou od 2. novembra 2000. Od r. 2010 drží rekord v dĺžke súvislého obývania telesa vo vesmíre človekom, ktorý do tej doby držala kozmická stanica Mir (3634 dní). Spolupráca na stanici je dohodnutá do roku 2024. 28. marca 2015 NASA a Roskosmos oznámili dohodu o spolupráci na nasledovníkovi ISS.
Medzinárodná vesmírna stanica je spoločným projektom piatich kozmických agentúr:
- NASA – Spojené štáty
- Roskosmos – Rusko
- Japonská kozmická agentúra (JAXA) – Japonsko
- Kanadská vesmírna agentúra (CSA) – Kanada
- Európska vesmírna agentúra (ESA) – projektu sa účastní 11 z jej členov ( Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Nórsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko a Taliansko).
Brazílska vesmírna agentúra sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s NASA. Talianska vesmírna agentúra má podobne oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pre ISS (ktorej je Taliansko tiež plným účastníkom).
Dopravu na stanicu a späť až do ukončenia ich prevádzky zabezpečovali hlavne americké raketoplány, ruské transportné pilotované kozmické lode Sojuz a automatické nákladné kozmické lode Progress. Následkom havárie Columbie bola ďalšia výstavba obmedzená a plánovaná konfigurácia stanice sa mierne pozmenila. Od roku 2012 sa do procesu dopravy materiálu a zásob zapojila aj súkromná spoločnosť SpaceX prostredníctvom lode Dragon.