Octavius Augustus
prvý rímsky cisár / From Wikipedia, the free encyclopedia
Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl. menom Gaius Octavius, neskôr Gaius Iulius Caesar Octavius,[1] ako cisár Imp. Caesar Augustus, bol zakladateľom Rímskeho cisárstva. Vládol ako prvý rímsky cisár od roku 27 pred n. l. až do svojej smrti v roku 14 n. l. Jeho vláda iniciovala cisársky kult, ako aj obdobie cisárskeho mieru (Pax Romana alebo Pax Augusta), v ktorom bol rímsky svet zväčša bez ozbrojených konfliktov (okrem expanzívnych vojen a Roku štyroch cisárov, ktorý nastal po Augustovej vláde). Počas jeho vlády bol zavedený principátny systém vlády, ktorý trval až do krízy tretieho storočia.
Octavius Augustus | |
rímsky cisár | |
Augustus z Prima Porty, 1. storočie | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Julsko-klaudijská dynastia |
Panovanie | 16. január 27 pred Kr. – 19. august 14 |
Predchodca | Gaius Iulius Caesar (ako diktátor) |
Nástupca | Tiberius |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Gaius Octavius |
Narodenie | 23. september 63 pred Kr. Rím, Rímska republika |
Úmrtie | 19. august 14 (76 rokov) Nola, Itália, Rímske cisárstvo |
Pochovanie | Augustovo mauzóleum, Campus Martius, Rím |
Rodina | |
Manželka | Clodia Pulchra (∞ 42 – 40 pred Kr.; rozvod) |
Potomstvo |
Iulia Caesaris |
Otec | Gaius Octavius Gaius Iulius Caesar (adoptívny) |
Matka | Atia Balba Caesonia |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Octavius Augustus (plné texty diel autora) |
Octavius Augustus (multimediálne súbory na commons) | |
Narodil sa do jazdeckej vetvy plebejského rodu Octavianovcov. Jeho prastrýko z matkinej strany Július Caesar bol v roku 44 pred n. l. zavraždený a Octavián bol v Caesarovej poslednej vôli uvedený ako jeho adoptívny syn a dedič; zdedil tak Caesarovo meno, majetok a lojalitu jeho légií. Spolu s Marcom Antoniom a Marcom Lepidom vytvorili druhý triumvirát, aby porazili Caesarových vrahov. Po víťazstve v bitke pri Filippoi (42 pred n. l.) si triumvirát medzi sebou rozdelil Rímsku republiku a vládli ako de facto diktátori. Triumvirát sa nakoniec rozpadol kvôli konkurenčným ambíciám jeho členov; Lepidus bol v roku 36 pred n. l. vyhnaný a Antonius bol porazený Octaviánom v bitke pri Actiu v roku 31 pred n. l. Antonius a jeho manželka Kleopatra, ptolemaiovská kráľovná Egypta, sa zabili počas Octaviánovej invázie do Egypta, ktorý sa potom stal rímskou provinciou.
Po zániku druhého triumvirátu Augustus obnovil vonkajšiu fasádu slobodnej republiky, v ktorej vládnu moc mal rímsky senát, výkonní sudcovia a zákonodarné zhromaždenia, ale zachoval si autokratickú moc tým, že mu senát udelil doživotný mandát vrchného veliteľa, tribúna a cenzora. Podobnú nejednoznačnosť vidíme aj v jeho zvolených menách - implicitné odmietnutie monarchických titulov, keď sa nazýval Princeps Civitatis (prvý občan), sa stretáva s prijatím titulu Augustus.
Augustus dramaticky rozšíril ríšu, pripojil Egypt, Dalmáciu, Panóniu, Norikum a Raetiu, rozšíril dŕžavy v Afrike a dokončil dobytie Hispánie, ale zaznamenal veľký neúspech v Germánii. Za hranicami zabezpečil ríšu nárazníkovou oblasťou klientských štátov a diplomatickou cestou uzavrel mier s Partskou ríšou. Reformoval rímsky daňový systém, vybudoval sieť ciest, založil stálu armádu, zriadil pretoriánsku gardu a počas svojej vlády prestaval veľkú časť mesta. Zomrel v roku 14 n. l. vo veku 75 rokov, pravdepodobne z prirodzených príčin. Pretrvávajúce fámy, do istej miery podložené úmrtiami v cisárskej rodine, tvrdili, že ho otrávila jeho manželka Livia. Jeho nástupcom vo funkcii cisára sa stal adoptívny syn Tiberius, Liviin syn a bývalý manžel Augustovho jediného biologického dieťaťa Júlie.