Včelárska rastlina
From Wikipedia, the free encyclopedia
Včelárska rastlina (iné názvy: znášková rastlina, včelársky významná rastlina, medonosná rastlina) je rastlina, z ktorej včely vo väčšom množstve berú znášku, teda nektár (sladinu) kvetov (nektárodajná rastlina), peľ (peľodajná rastlina) alebo medovicu.
Včelárske rastliny možno rozdeliť predovšetkým na:
- medonosné rastliny v užšom zmysle, t. j. včelárske rastliny, z ktorých je predovšetkým med (t. j. nektárodajné rastliny alebo rastliny s medovicou) a
- peľodajné rastliny.
Včelárske rastliny môžu byť umelo vysádzané (aj ako monokultúra) alebo rastú úplne prirodzene vo svojom habitate. Sú súčasťou celkového areálu (2 – 5 km rádius doletu) – včelej paše, v ktorom včela nachádza potravu.
Sladina a medovica rastlín sú cukrové roztoky s vysokým obsahom vody, ktoré včely po zbere invertujú pôsobením enzýmov na základné monosacharidy, následne odovzdávajú sladinu a medovicu úľovým včelám, ktoré ich ukladajú do plástov, kde med dozrieva. Množstvo nektáru potrebného na vyprodukovanie 1 kg medu závisí od sladivosti nektáru (koncentrácie cukru), ktorá je u rastlín rôzna a líši sa dokonca i v rámci variet jedného druhu a ovplyvňuje ju najmä kvalita pôdy. Rastliny ďalej poskytujú včelám cukrové, živicové a olejové výlučky, ktoré včely zbierajú a z ktorých potom tvoria propolis alebo pergu.
Znáškové rastliny sa počas včelárskeho roka menia podľa doby kvitnutia, a to od februára do októbra, výnimočne i počas zimy. Obdobie znášky, ktoré uvádzame platí najmä pre Strednú Európu, s výnimkou cudzokrajných rastlín. Medzi včelárske rastliny patria dreviny a byliny (letničky, trvalky, poľnohospodárske úžitkové rastliny), rody viacerých druhov: