Berɛ tenten mu wien bɔberɛ
From Wikipedia, the free encyclopedia
Wim tebea ne wim tebea a ɛtra hɔ kyɛ wɔ beae bi, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɛboro mfe aduasa. Nea ɛyɛ katee kɛse no, ɛyɛ wim tebea mu nsakrae ahorow a ɛkɔ so wɔ bere tenten a efi asram kosi mfe ɔpepem pii mu ne sɛnea ɛsakrasakra. Wim tebea mu nsakrae ahorow a wɔtaa susuw no bi ne ɔhyew, wim nhyɛso, mframa, ne osutɔ . Beae bi wim tebea nya nkɛntɛnso wɔ ne latitude / longitude, asase, sorokɔ, asase a wɔde di dwuma ne nsu a ɛbɛn ne ne nsu a ɛsen no so.[1][2][3]
- Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Wim tebea ( from Tete Hela kasa κλίμα na ɛwɔ hɔ ‘inclination’ ) no, wɔtaa kyerɛkyerɛ mu sɛ wim tebea a wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ wɔ bere tenten mu.[4].Bere a wɔde gyina hɔ ma sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ no yɛ mfe aduasa,[5] nanso wobetumi de mmere afoforo adi dwuma a egyina atirimpɔw no so. Wim tebea nso ka akontaabu a ɛnyɛ nea wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ te sɛ nsakrae kɛse a ɛba da biara da anaa afe biara mu no ho. Intergovernmental Panel on Climate Change(IPCC) 2001 nsɛmfua nkyerɛaseɛ te sɛ nea edidi so yi:
Wɔtaa kyerɛkyerɛ wim tebea mu wɔ ntease ketewaa mu sɛ "wim tebea a wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ," anaasɛ wɔ ɔkwan a ɛyɛ katee so no, sɛ akontaabu mu nkyerɛkyerɛmu a ɛfa dodow a ɛfata no mfinimfini ne nsakrae a ɛba wɔ bere a efi asram kosi mfe mpempem anaa ɔpepem pii mu ho. Tete bere no yɛ mfe 30, sɛnea World Meteorological Organization(WMO) kyerɛkyerɛ mu no. Saa dodow yi taa yɛ nneɛma a ɛsakra wɔ soro te sɛ ɔhyew, osutɔ, ne mframa. Wim tebea wɔ ntease a ɛtrɛw mu ne tebea a akontaabu mu nkyerɛkyerɛmu ka ho, a ɛfa wim tebea nhyehyɛe ho.[6]
World Meteorological Organization(WMO) ka " wim tebea a ɛfata " ho asɛm sɛ "nsɛntitiriw a wim tebea ho animdefo de di dwuma na ɔde toto wim tebea ho nsɛm a ɛkɔ so mprempren ho toto nea atwam anaa nea wobu no sɛ ɛyɛ nea ɛtaa ba ho. Wɔkyerɛ wim tebea a ɛfata ase sɛ akontaabu mu nkyɛmu a ɛwɔ wim tebea mu ade bi (sɛ nhwɛso no, ɔhyew) mu wɔ mfe aduasa mu. Wɔde mfeɛ aduasa bere di dwuma efisɛ ɛware sɛnea ɛbɛyɛ a wobetumi ayi nsakrae anaa nneɛma a ɛnteɛ biara a ɛba afe ntam te sɛ El Niño–Southern Oscillation, nanso ɛyɛ tiaa nso sɛnea ɛbɛyɛ a ebetumi ada wim tebea a ɛware adi." [7]
World Meteorological Organization(WMO) no fii Amanaman Ntam Wim Tebea Ho Ahyehyɛde a ɛhyehyɛɛ mfiridwuma ho bagua bi a ɛhwɛ wim tebea ho wɔ afe 1929 mu no mu. Wɔ ne 1934 Wiesbaden nhyiam ase no mfiridwuma bagua no paw mfe aduasa bere a efi 1901 kosi 1930 sɛ bere a wɔde bɛhwɛ wim tebea ho gyinapɛn a ɛfata. Wɔ afe 1982 mu no WMO penee so sɛ wɔbɛma wim tebea a ɛfata ayɛ foforo, na akyiri yi wogyinaa wim tebea ho nsɛm a efi January 1, 1961 kosi December 31, 1990 so wiee eyinom 1961-1990 wim tebea a ɛfata no yɛ bere a wɔde gyina so. Wim tebea ho nhyehyɛe a edi hɔ a WMO betintim no fi 1991 kosi 2010.[8] Sɛ yɛde nneɛma a wɔboaboa ano firi wim nsakraeɛ a ɛtaa ba (mframa hyeɛ, nhyɛsoɔ, osutɔ ne mframa) mu to nkyɛn a, nsakraeɛ foforɔ te sɛ nsuo a ɛyɛ nwini, nea wotumi hu, mununkum dodoɔ, owia hann, asase mu hyeɛ, pan mu nsuo a ɛyɛ hyew, nna a aprannaa bɛbɔ ne nna a aprannaa bɛtɔ nso wɔ hɔ wɔaboaboa ano de asusuw nsakrae a ɛba wim tebea mu.[9]
Wɔde kasasin a agye din a ɛne "Wim tebea ne nea wohwɛ kwan, wim tebea ne nea wunya" no bɔ nsonsonoe a ɛda wim tebea ne wim tebea ntam no mua wɔ ɔkwan a mfaso wɔ so. Wɔ abakɔsɛm mu bere tenten mu no, ɛkame ayɛ sɛ nneɛma ahorow bi wɔ hɔ a ɛsakra daa a ɛkyerɛ wim tebea, a nea ɛka ho ne latitude, sorokɔ, asase ne nsu fa, ne po ne mmepɔw a ɛbɛn. Saa nneɛma a ɛsakra yi nyinaa sesa wɔ mfe ɔpepem pii mu nkutoo esiane nneɛma a ɛkɔ so te sɛ plate tectonics nti . Nneɛma afoforo a ɛkyerɛ wim tebea yɛ nea ɛyɛ nnam kɛse: po no mu thermohaline a ɛkyinkyini no ma 5 °C (41) a ɛwɔ hɔ °F) Atlantic Po no atifi fam hyew a ɛba bere a wɔde toto po mu nsukorabea afoforo ho no. Po mu nsu afoforo san kyekyɛ ɔhyew mu wɔ asase ne nsu ntam wɔ ɔmantam mu kɛse. Afifide a ɛdɔɔso ne sɛnea ɛkata so no ka owia hyew a ɛtwetwe, nsu a ɛkora so, ne osu a ɛtɔ wɔ ɔmantam no mu. Nsakrae a ɛba wim mframa a ɛma wim yɛ hyew dodow mu na ɛkyerɛ owia ahoɔden dodow a okyinnsoromma yi kura, na ɛde wiase nyinaa hyew anaasɛ wiase nyinaa onwini ba . Nsakraeɛ a ɛkyerɛ wim tebea no dɔɔso na nkitahodiɛ no yɛ den, nanso wɔpene so sɛ wɔte nsɛm a ɛtrɛ no ase, anyɛ yie koraa no, ɛfa nneɛma a ɛkyerɛ abakɔsɛm mu wim nsakraeɛ ho.