Brekcia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Brekcia (z lat. breccia - sutina) je agregát[1] hornín skladajúci sa z izolovaných úlomkov väčších ako 2 mm (prípadne 1 mm či 5 mm podľa rôznych klasifikácií)[2] zväčša ostrohranného tvaru, spevnených tmelom. Označenie brekcia je pre svoju nepresnosť mnohými odborníkmi nepoužívané, prípadne sú ním označované špecifické kategórie sedimentov. Označenie brekcia je viac vhodné pre pomenovanie hruboklastických hornín, ktoré však nemajú sedimentárny pôvod. Sedimentárne brekcie možno považovať za špecifický prípad zlepencov alebo štrku.
Rýchle fakty Zloženie, Hlavné minerály ...
Brekcia Zmiešaná klasifikácia | |
Bazaltová brekcia z ostrova La Palma (Kanárske ostrovy). | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | Nie sú (podľa materskej horniny) |
Vlastnosti | |
Textúra | Klastická, ostrohranná |
Farba | Rôzna (podľa materskej horniny) |
Zavrieť
Termín brekcia zaviedol v roku 1776 švédsky mineralóg Johan Jacob Ferber[3].