Cyprus
štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori / From Wikipedia, the free encyclopedia
Cyprus (gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris) dlhý tvar Cyperská republika (gr. Κυπριακή Δημοκρατία – (Kypriakí Dimokratía), tr. Kıbrıs Cumhuriyeti), je ostrovný štát ležiaci vo východnej časti Stredozemného mora, severne od Sinajského polostrova, južne od Anatólskeho polostrova a západne od Levanty. Geograficky je súčasťou západnej Ázie, ale jeho kultúrne väzby a geopolitika sú v prevažnej miere juhovýchodoeurópske. Cyprus je tretím najväčším a tretím najľudnatejším ostrovom v Stredozemnom mori.[1][2] Nachádza sa východne od Grécka, severne od Egypta, južne od Turecka a západne od Libanonu a Sýrie. Jeho hlavným a najväčším mestom je Nikózia. Severovýchodnú časť ostrova de facto spravuje samozvaná Severocyperská turecká republika.
Cyperská republika | |||||
| |||||
Národné motto: nie je | |||||
Štátna hymna: Ύμνος εις την Ελευθερίαν Ymnos eis tin Eleftherian (Hymna na slobodu) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Kipriaki dimokratia (gr.), Kıbrıs Cumhuriyeti (tur.) | ||||
• krátky | Kypros, Kıbrıs | ||||
Hlavné mesto | Nikózia 35°10′ s.š. 33°22′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Nikózia | ||||
Úradné jazyky | gréčtina, turečtina
| ||||
Štátne zriadenie prezident |
prezidentská republika Nikos Anastasiadis | ||||
Vznik | 16. august 1960 | ||||
Susedia | Severocyperská turecká republika | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
9 251 km² (162.) 0,11 km² (9 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2021) • sčítanie (2021) • hustota (2021) |
1 244 188 (158.) 923 272 123,4/km² (82.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2023 32,032 miliárd $ (104.) 34 791 $ (27.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2021) | 0,896 (29.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | euro (EUR) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2) (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | CYP / CY | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | CY | ||||
Internetová doména | .cy | ||||
Smerové telefónne číslo | +357 |
Najstaršia známa ľudská činnosť na ostrove sa datuje približne do 10. tisícročia pred naším letopočtom. Medzi archeologické pozostatky patria dobre zachované ruiny z helenistického obdobia, ako napríklad Salamis a Kourion, a na Cypre sa nachádzajú jedny z najstarších studní na svete. Cyprus osídlili mykénski Gréci v dvoch vlnách v 2. tisícročí pred Kr. Ako strategickú polohu vo východnom Stredomorí ho následne obsadilo niekoľko významných mocností vrátane ríše Asýrčanov, Egypťanov a Peržanov, od ktorých ostrov v roku 333 pred n. l. získal Alexander Veľký. Po následnej nadvláde Ptolemaiovského Egypta, klasickej a Východorímskej ríše, arabských kalifátov na krátke obdobie, francúzskej dynastie Lusignanovcov a Benátčanov nasledovali viac ako tri storočia osmanskej nadvlády v rokoch 1571 až 1878 (de iure do roku 1914).
Cyprus sa dostal pod správu Spojeného kráľovstva na základe Cyperského dohovoru v roku 1878 a Spojené kráľovstvo ho formálne anektovalo v roku 1914. Budúcnosť ostrova sa stala predmetom sporu medzi dvoma významnými etnickými komunitami, cyperskými Grékmi, ktorí v roku 1960 tvorili 77 % obyvateľstva, a cyperskými Turkami, ktorí tvorili 18 % obyvateľstva. Od 19. storočia sa grécke cyperské obyvateľstvo usilovalo o enosis, zjednotenie s Gréckom, ktoré sa v 50. rokoch 20. storočia stalo gréckou národnou politikou.[3][4] Turecké obyvateľstvo Cypru spočiatku presadzovalo pokračovanie britskej nadvlády, potom požadovalo pripojenie ostrova k Turecku a v 50. rokoch 20. storočia spolu s Tureckom zaviedlo politiku taksim, rozdelenie Cypru a vytvorenie tureckého štátu na severe.[5]
Po nacionalistických násilnostiach v 50. rokoch 20. storočia získal Cyprus v roku 1960 nezávislosť.[6] Kríza v rokoch 1963 - 1964 priniesla ďalšie násilie medzi oboma komunitami, viac ako 25 000 cyperských Turkov sa vysťahovalo do enkláv a ukončila zastúpenie cyperských Turkov v republike. Dňa 15. júla 1974 uskutočnili cyperskí grécki nacionalisti a príslušníci gréckej vojenskej junty štátny prevrat s cieľom dosiahnuť enosis. Táto akcia urýchlila 20. júla tureckú inváziu na Cyprus, ktorá viedla k obsadeniu dnešného územia Severného Cypru a vysídleniu viac ako 150 000 cyperských Grékov a 50 000 cyperských Turkov. V roku 1983 bol jednostranným vyhlásením vytvorený samostatný štát cyperských Turkov na severe; tento krok bol medzinárodným spoločenstvom široko odsúdený, pričom nový štát uznalo iba Turecko. Tieto udalosti a z nich vyplývajúca politická situácia sú otázkami pretrvávajúceho sporu.
Cyprus je významnou turistickou destináciou v Stredomorí.[7][8][9] Cyperská republika s vyspelým hospodárstvom s vysokými príjmami a veľmi vysokým indexom ľudského rozvoja[10][11] je od roku 1961 členom Spoločenstva národov a bola zakladajúcim členom Hnutia nezúčastnených krajín až do svojho vstupu do Európskej únie 1. mája 2004.[12] Dňa 1. januára 2008 Cyperská republika vstúpila do eurozóny.[13]